John Mortimer: Příběhy obhájce Rumpolea

Autor John Mortimer píše zo svojich vlastných skúseností. Sám bol advokátom a reálie súdov pozná dôverne. Keď sa k tomu primieša zopár stereotypov pre hlavnú postavu, jeho kolegov a sudcov, výsledkom je celkom čitateľná oddychová knižka.

Je v nej možné sa oboznámiť s niektorými detailami súdnickej praxe v Anglicku. No viaceré som si musel doplniť pomimo, konkrétne z anglickej Wikipédie, napríklad kto je to solicitátor, čo je to za funkciu kráľovský radca alebo čo si to vlastne anglickí advokáti obliekajú .

Nevravím, že to je na škodu. Jednak tým príbehy pre neinformovaného čitateľa získavajú na tajomnosti, však je kráľovský radca, fúha, a čo to robil s tým solicitátorom a prečo ho poslal preč... Druhak sa autor nezdržuje s vysvetľovaním pre informovaného čitateľa (čiže anglického čitateľa originálu) samozrejmých vecí. Veď to sa určite učí na občianskej náuke, to musí vedieť aj malé dieťa.

Zato sa Mortimer vyžíva v opakovaní charakteristických čŕt. Rumpole si v každom príbehu niekoľkokrát zacituje poéziu a spomenie čašu klaretu v Pommeroyovej vinárni. Nezabudne sa pochváliť znalosťou krvných stôp a písacích strojov, ohovorí svoju ženu, Tú, ktorú treba počúvať. Typický príklad zo stredu knihy:

"... Je o mně všeobecně známo, že kouřím jeden krátký doutník za druhým, že mám následně sako a vestu včetně řetízku od hodinek věčně od popele. Též se o mně ví, že mám ve zvyku citovat verše z Oxfordské encyklopedie anglické poezie a že se nezaleknu ani nejtvrdšího, lítého soudce (když se takový okresní formát rozčilí, hypnotizuji ho planoucím zrakem a šeptám: Lehni, lehni, Azore).

Snažte si mě představit, jak se zvolna blížím k sedmdesátce, dobře živený (vesměs hospodskou stravou a vínem z Pommeroyovy vinárny). Těším sa skvělé pověsti v celách vyšetřovací vazby v Brixtonském vězení, kde přebývá mnoho mých bývalých zákazníků ..."

Rumpole nie je úspešný svojou hlbokou znalosťou práva, ani nepátra ako Perry Mason, dokonca ani vždy nevyhráva. Jeho zbraňou je psychologické pôsobenie na porotu. Preto nie je veľmi zložité sledovať dej a získať sympatie k tomuto chlapíkovi.

Rozhodne iná káva ako Kertészovo Fiasko , ktoré som čítal predtým.

(písané 24. septembra 2006)