Coelhov Alchymista

Rozhodne som nečakal poeticky ladený príbeh o andalúzskom pastierovi, ktorý sa rozhodne kráčať za svojím snom. Okolnosti ho niekoľkokrát zastavia. Ale motív "Cesta je cieľ" sa v texte objavil niekoľkokrát. Treba nasledovať cieľ, kráčať, hoci aj štýlom krok-sun-krok.

Na púti stretáva rôznych ľudí (och, aké prekvapenie). Niektorí mu pomáhajú, niektorí ho povzbudzujú, znechucujú ho, kmínia ho... Nie je všetko zlato, čo sa blyští, môže to byť aj olovo. Transmutované pomocou Kameňa mudrcov.

Neposudzuj ľudí podľa oblečenia. (Princ a Večernice.) Melchizedech zo Sálemu a Jozef v Egypte. (Biblia.) Aj najväčšie protivenstvo možno vykladať pozitívne. ( Život Briana podľa Montyho Pythona - Always look at the bright side of life.) Púšť žije vlastným životom. ( Duna .)

Takto by som mohol pokračovať aj ďalej. Mnoho miest mi pripomenulo iné knihy a príbehy. Niektoré moje asociácie Coelho určite zamýšľal, niektoré určite nie. Bibliu áno, Prince a Večernici nie.

Coelha vraj kritizovali za jazykovú i literárnu úroveň Alchymistu. Úprimne povedané, ani sa veľmi nečudujem. Legendarizujúci štýl sa dnes asi veľmi nenosí. Jazyk je jednoduchší, možno preto, aby kniha mohla zaujať viacerých. Ale je to chyba?

Vyberám úryvok, v ktorom hlavnému hrdinovi vysvetľuje arabský majiteľ obchodu svoj vzťah k moslimskému prikázaniu o ceste do Mekky .

- ... Chcel som zbohatnúť, a potom sa vybrať do Mekky. Začal som zarábať veľa peňazí, a opäť som nemohol ísť, lebo som nemal nikoho, komu by som zveril svoj obchod. Veď vieš, sklo je veľmi krehký tovar. Celý ten čas prechádzali popri mojom obchode mnohí, čo putovali do Mekky. Bolo medzi nimi aj niekoľko bohatých pútnikov, ktorých sprevádzalo služobníctvo a ťavy, ale väčšinou to boli ľudia oveľa chudonejší ako ja.

Všetci sa vracali šťastní a spokojní a nad dvere svojich domov si dávali pútnické symboly. Jeden z nich, chudobný obuvník, ktorý žil iba z opráv cudzích topánok, mi raz povedal, že kráčal takmer celý rok púšťou, ale viac ho unavilo putovanie štvrťami Tangeru, keď musel zháňať kožu pre svoju prácu.

- A prečo nejdete do Mekky teraz? - spýtal sa Santiago.

- Lebo Mekka ma udržiava pri živote.Práve vďaka nej dokážem znášať tieto jednotvárne dni i mĺkve vázy na policiach, obedy a večer v tej hroznej reštaurácii. Mám strach, že keby som uskutočnil svoj sen, nemal by som prečo žiť. ...

Zhruba môžem povedať, že výsledný dojem bol podobný ako z Románu pre ženy . Napísané pre širšie publikum, dobre čitateľné a hodné aj druhého prejdenia, pri ktorom človek môže objaviť to, čo si predtým nevšimol. Som si istý, že pri rýchlom čítaní mi všeličo uniklo.

(písané 5. decembra 2006)