Faktom je, že obete v rôznych formách sú v úlohách pomerne častým prvkom. Preto nebolo ťažké nájsť zaujímavé príklady ani v kategórii najprístupnejších dvojťažiek. Biely v prvom ťahu obetuje dámu a nech čierny robí, čo chce, či obeť prijme alebo nie, dostane mat hneď ďalším ťahom. Nie je to však také ľahké, ako by sa na prvý ťah moho zdať... najmä keď má biely viacero možností, ako dámu obetovať.
Problém č. 70 |
Vasyľ Ďačuk, autor dvojťažky č. 70, vám predviedol viacero pokusov vežou minulý rok v máji. Tu ide o pokusy dámou. Myšlienka je nasledovná. Keby biely mohol zobrať dámou na e3, e4, f5 alebo g4, matoval by. Teda treba pritiahnuť dámu k týmto poliam a pohroziť matom. Zároveň sa ukazuje, že viaceré ťahy dámou diagonále a6-f1 a po 6. rade umožňujú prístup až k dvojiciam spomenutých polí.
Tak napríklad 1.Dd3? hrozí 2.Dxe4# a 2.Dxe3#. Čierny má 3 obrany brániace obom matom. Keď prijme obeť dámy 1...Jxd3, príde 2.Jxd3#, 1...Jxf2 pokryje e4 a zruší krytie e3, ale otvorením línie umožní iný očakávaný mat 2.Dxf5#. Nakoniec 1...Vc3! pokryje priamo e3 a otvorením e4 - a biely nemá ako matovať.
Druhou tematickou zvodnosťou je 1.De2? s hrozbami 2.Dxe3# a 2.Dxg4#. Prijatie obete dámy 1...Jxe2 znamená opäť mat jazdcom 2.Jd3#, 1...exf2 zruší krytie e3, ale otvorí dámu pre 2.Dxe4#. Vyvracia tentoraz 1...Jxf2!
Do tretice všetkého zlého, ani obeť 1.Dg6? nie je riešením. Hrozí 2.Dxg4# a 2.Dxf5#. Varianty sú opäť podobné predchádzajúcim: 1...fxg6 2.Je6#, 1...Vg5 2.Dxe4#, vyvracia 1...exf2!
Po tomto vysvetlení už asi nikoho neprekvapí riešenie 1.De6! s hrozbami 2.Dxf5# a 2.Dxe4#. Aj varianty vychádzajú podobne (a pekne): 1...fxe6 2.Jxe6#, 1...Jd6 2.Dxe3#, 1...Ve5 2.Dxg4# .
Ako výsledok okrem obetí dámy dostávame najmä cyklus 4 hrozieb bieleho, ktoré sa po dvojiciach vystriedajú v 3 zvodnostiach a riešení. (Porovnajte ho napr. s dvojťažkou Maranďuka a Soldatova , kde nie sú obete dámy. Čo je krajšie?). Po prijaí obetí nasledujú maty jazdcom, po iných obranách sa biela dáma odcláňa k ďalším matom. Estetické...
Problém č. 71 |
Problém č. 71 je z iného súdka. Tu je na čierneho kráľa nasmerovaný biely Sg7, len keby mu nezavadzal biely kráľ. Odchod kráľa z dlhej diagonály môže zabezpečiť biela dáma, ktorá mu uvoľní pole. Ale kam má odísť?
Keby odišla niekam úplne preč, ľubovoľne, napr. ťahom 1.Dg8?, biely by hrozil 2.Ke6#, na čo by mal čierny fajnovú obranu 1...e2!, ktorá zároveň odviaže čiernu dámu a zároveň jej otvorí diagonálu k d4. Preto biely musí hrať s dámou presne. 1.Dxf5? má rovnakú hrozbu 2.Ke6# a po 1...e2 by nasledovalo 2.Dc2#. Čierny však má v tomto prípade účinnú obranu 1...Jf4! , čím bielemu kráľovi znemožní odchod na e6 - a zároveň sa ukazuje, že biela dáma svojmu kráľovi znemožnila odťah na f5.
Riešenie bude podobné. Bude to obeť dámy, ktorá pripraví mat na obranu 1...e2. Ale ktorá z ponúkajúcich sa?
Mimochodom, autor č. 71 John Rice bol niekoľko rokov predsedom najvyššieho svetového orgánu kompozičného šachu, PCCC , a opakovane dokazuje, že funkcionári kompozičného šachu na rozdiel od mnohých iných športov sú sami schopní súťažiť na špičkovej úrovni (ak pravda možno kompozičný šach považovať za šport, osobne ho skôr chápem ako umenie, ale názory sú rôzne...).
