Súťaž ako takú považujem ju za vynikajúci počin, akýsi inkubátor talentov, ktoré majú šancu sa ukázať. Niekto to vie a niekto nie. Rešpekt.
Nemožno však očakávať, že sa mi ako čitateľovi všetky úspešné texty budú páčiť. To by som musel byť samojediným porotcom. U niektorých ocenených som dokonca veľmi prekvapený výberom poroty, je zrejmé, že niektoré oblasti literatúry vôbec nechápem. Pre mňa osobne čím epickejšie, tým lepšie, pestrosť a striedanie aj krátkych udalostí, to je moje.
A čo iní čitatelia? Stavím sa, že viaceré poviedky oslovia len úzky okruh čitateľov. Nie sú literatúrou masového čítania.
Teraz konkrétne, čo sa mi páčilo:
Vlado Janček: Gürtler - legenda ako zábavná alternatívna verzia drevnej histórie ľudí na Zemi - zabudnite na 2 pohlavia,
Peter Krištúfek: Aký nádherný svet! - fantázia mňamkovo poskladaná z drobných príhod,
Peter Petro: Frajerka - radšej nikdy nesúďte niekoho, v koho situácii ste sa nikdy neocitli, ani morálne, ani z hľadiska šikovnosti vyrovnať sa s okolnosťami, lebo by ste sám seba mohli niekedy prekvapiť,
Roland Cagáň: Meno textu (plagiát) - prirodzene vystihnuté uvažovanie homo sapiens internetus,
Ján Birčák: Zviera - cestovanie a pozorovanie pri ňom, to sú aj pre mňa vďačné námety (z mojich výplodov ľudí zaujala najmä električková etuda č. 5),
Ján Mičuch: Tetka - čo so starou invalidnou príbuznou, v jednom kuse vykrikujúcou polícia, polícia!, starať sa o ňu, či šupnúť ju do starobinca?
Michal Hvorecký: Nové médium - v podstate sci-fi, nečakané osvieženie,
Natália Makovská: Nepatrný pohyb pary (výšivka) - mám rád čítanie, v ktorom sa autor nebojí pohrať sa s jazykom (slovenským).
Čo malo z môjho pohľadu svoje plusy i mínusy:
Anna Jónásová: Také malé znásilnenie - zaujalo podsúvanou nesprávnou interpretáciou niektorých indícií, ale trochu veľa stereotypov,
Dezider Kamhal: O motýľoch, a tak... - mozaika len pre silnejšie žalúdky, ten ja mám, no otázna je motivácia pre drsný slovník, šlo by to aj bez,
Zuzana Belková: Vraždy na objednávku - autorkina zbierka Mechanický gramofón, o ktorej som už písal, vyšla pravdepodobne na základe úspechu v súťaži,
Miloš Mažári: Bože... - obsah veľmi dobrý, úvahové rozprávanie opilca, ale tá forma, musela to byť jedna veta bey prerušenia, bez odstavcov, veď sa to nedá čítať...
Scarlett Čanakyová: Hana - nie som si istý, či je ideálne vykreslené uvažovanie ženy o 10 rokov staršej, než bola autorka v čase písania poviedky,
Márius Kopcsay: Voľnosť - použitie pohlavnej nadávky v druhej vete považujem za úplne zbytočné, ináč dosť dobré, neschopný Trtko exceluje.
Čo sa mi nepáčilo: to ostatné, nejdem to pitvať.
Každopádne, aj tento zborník je istým indikátorom, koho sa mi oplatí skúsiť čítať a koho nie z novej slovenskej literatúry. Uvidím, na koho naďabím v knižnici alebo v kníhkupectve.
Na internete si môžete prečítať poviedky Meno textu (plagiát) a Papua Nová Guinea (ktorú vyššie menovite nespomínam, lebo uhm).
(písané 28. februára 2007)
