Tátoš

Najskôr bežný význam. Pozrime heslo "tátoš" v Slovníku slovenského jazyka :

tátoš , -a, mn. č. -e m. rozprávkový divotvorný veľmi rýchly kôň: ohnivý t.;
Okrídlený zmizol tátoš na belasom obzore. (Sládk.) Tri armády na spenených tátošoch zotnú šarkanovi tretiu hlavu. (Karv.);
pren. veľmi rýchly, bujný kôň: koč, ťahaný dvojzáprahom bujných tátošov (Fr. Kráľ).

Fajn, takže kôň. Aj v šachu sa vyskytuje kôň - aj keď sa oficiálne volá jazdec. Čo keď zbujnie? Šachoví skladatelia minulosti sa nad touto otázkou zamysleli a vymysleli novú figúru, ktorá sa v normálnom šachu nevyskytuje. V partii sa s ňou na šachovnici nestretnete, ale v šachových úlohách áno.

Tátoš je figúra, ktorá sa pohybuje po priamych líniách (podobne ako veža, strelec...) s jednotkovým ťahom jazdca. Na diagrame sa zvyčajne zobrazuje ako jazdec postavený na hlavu.

V probléme č. 77 stojí jediný tátoš na c2. Keby nebol priviazaný čiernou dámou, jeho možné ťahy by boli na polia označené veľkými písmenami na malom diagrame.

Úloha je dvojťažkou . Prvým ťahom je premena bieleho pešiaka na ... tátoša! To je v kompozičnom šachu dovolené vďaka konvencii, podľa ktorej je možná premena pešiaka na "nenormálnu" figúru, ktorá na šachovnici už bola.

Teda 1.g8T!. Tým tátoš z g8 pokryje pole c6 (pozri druhý malý diagram) a biely hrozí 2.Dc6# .

Čierny má 4 obrany dámou. Prvá, menej významná z hľadiska použitia tátošov, je šachová 1...Dxc2+, vtedy nasleduje 2.Vxc2# .

Ďalšie tri obrany sú tieto: 1...Dxf3, 1...Dg6 (obidve napádajú c6) a 1...Dxg8 (likviduje tátoša kryjúceho c6). Majú niečo spoločné - odväzujú tátoša c2, ktorý sa rozohrá. Na prvom malom diagrame sú niektoré polia označené písmenom M - z nich tátoš môže šachovať čierneho kráľa a tak matovať. Zdá sa akoby toto mohol urobiť po ľubovoľnej odväzujúcej obrane čiernej dámy.

Lenže 1...Dxf3 napáda polia b3 a d3, takže čierny má pripravené odpovede na šachujúce pokusy 2.Ta1+? Db3! a 2.Te1+? Dd3!, ako mat teda nasleduje len 2.Te6#. Podobne to dopadne pri ďalších dvoch obranách čiernou dámou: 1...Dg6 2.Ta1# (nie 2.Te1+? Dd3!, 2.Te6+? Dxe6!) a 1...Dxg8 2.Te1# (nie 2.Te6+? Dxe6!, 2.Ta1+? Db3!).

Výsledok: geometricky výrazným spôsobom je v úlohe spracovaný súboj čiernej dámy a bieleho tátoša, v ktorom všetky varianty obsahujú vylučovanie alternatívnych matov doplnkovými motívmi obrán (tuná pokrývanie polí dámou) - týmto motívom sa odborne nadáva do antiduálových.

Keď už som sa pustil do vysvetľovania tátošových možností, ponúkam ešte jednu dvojťažku s vysvetlením, čo sa vlastne deje. K problému č. 78 pridávam 4 malé diagramy s vyznačenou pohyblivosťou jednotlivých tátošov, už bez písmen.

Z hľadiska čierneho je dôležité, že líniové figúry na kráľovskom krídle z diaľky kryjú potenciálne maty čiernemu kráľovi. Sh1 bráni Tc6# (línia h1-c6), Th2 bráni Vxb5# (línia h2-b5), Th3 bráni Sb6# (línia h3-b6)a Vg4 bráni Te3# predkrytím na c4 (línia g4-c4). Naopak z hľadiska bieleho je podstatné, že uvedené čierne línie sa pretínajú, takže je možné v prvom ťahu ťahať do ich priesečníkov a tak hroziť dva maty naraz.

Možností, ako to spraviť, je viacero. Pozrime sa na prvý pokus 1.Vd5?. Hrozí 2.Sb6# a 2.Tc6#. Lenže sa ukazuje, že tieto dva matujúce biele ťahy tiež majú svoj priesečník na poli d4, takže čierny sa ubráni ťahom 1...Td4!!. Nestačí 1...Vd4? 2.Vxb5# .

Veľmi podobne funguje druhý pokus 1.Td5?. Opäť hrozí 2.Sb6# a 2.Tc6#. Tentoraz sa čierny ubráni ťahom 1...Vd4!!, nie však 1...Td4? 2.Te3# .

Keď to bielemu nevyšlo na d5, skúsi to na inom čiernom priesečníku, na d4, kde predtým čierny vyvracal pokusy. 1.Sd4? hrozí 2.Vxb5# a 2.Te3#. Zhodou okolností sa tieto matujúce ťahy opäť pretínajú na jednom poli - na d5. Takže čierny vyvráti ťahom 1...Sd5!!. (Nie, nie, sucho žartujem, nebolo to zhodou okolností, ale v rámci autorovho zámeru...) Aj 1.Td4? hrozí 2.Vxb5# a 2.Te3#, vyvracia 1...Td5!! .

Riešením je prerušenie dvoch línií na úplne novom poli: 1.Tf4! s hrozbami 2.Sb6# a 2.Te3#. Varianty sú tri: 1...Vxf4 2.Sb6#, 1...Txf4 2.Te3# a 1...b3 2.Se1# .

Celkovo je obsahom syntéza súčasného prerušovania čiernych línií bielym v útoku (toto prerušovanie sa na počesť jeho vedomého vynálezcu v šachových úlohách nazýva prerušením Novotneho) a prerušovania bielych línií čiernym v obrane. Špeciálnu úlohu zohrávajú priesečníkové polia d4 a d5, cez ktoré prechádzajú po 2+2 biele a čierne linie. Takáto krásna geometria je dosiahnutá vďaka využitiu neobyčajných tátošových línií.

Pre prípadných vytrvalcov, ktorých tento dlhý výklad nedorazil, ale možno zaujal, ponúkam na riešenie problém č. 79. Má dve pozície, ktoré sa líšia postavením čierneho jazdca na b2 a a4, v dôsledku čoho sú riešenia odlišné. V úlohe môžete nájsť Novotneho prerušenia, avšak po ich uskutočnení bielym čierny nie je ešte taký bezbranný, ako v probléme č. 78, takže nasledujú plnohodnotné varianty s inými matmi. Ďalšie úlohmi s tátošom možno nájsť na mojej anglickej šachovej stránke .

Zo širšieho pohľadu možno povedať, že tátoš je jednou zo stoviek rôznych nových figúr, ktoré si šachoví skladatelia vymysleli. V slovenčine sa pre ne používa spoločný pojem exofigúry. Ako možno vymýšľať nové figúry, tak je možné modifikovať pravidlá šachu a to niekedy až do absurdných podôb, úpravy pravidiel sa pritom zahŕňajú pod spoločný pojem exopodmienky. Exofigúry a exopodmienky spolu tvoria exošach - a to je oblasť, ktorej sa osobne vo svojej tvorbe najviac venujem. Vlastne sa dá povedať, že exošach je v súčasnosti najdynamickejšou časťou kompozičného šachu.

Ale nebojte sa - s ďalšími exo-vecami prídem až po nejakom čase... nechcem si odplašiť všetkých čiateľov. :-)

(písané 3. marca 2007)