Diplomovka: aká by mala byť?

Dnes som mal opäť dôvod zamyslieť sa nad týmito otázkami. Tento týždeň som totiž dostal na posúdenie jednu čerstvú diplomovku. Nie je prvá v mojom živote, už som oponoval niekoľko matematických a niekoľko z ekonómie. Čím som však starší, tým viac pochybujem o tom, že poznám odpovede na otázky z úvodu.

Kedysi som si myslel, že dobrá diplomovka má byť... jednoducho dobrá. Diplomant by mal do veci vniesť nejaké svoje originálne myšlienky, preukázať ovládnutie problematiky, priniesť ľudstvu niečo, na čo pred ním nikto neprišiel. Vyskúmať dačo nové, ukázať neošúchaný pohľad na vec... Také i boli prvé dve práce, na ktoré si spomínam. Moji mladší kolegovia z katedry, nádejní magistri matematiky, museli preštudovať mnoho abstraktnej teórie ďaleko mimo bežných osnov a potom ju tvorivo aplikovať na problém zadaný školiteľom. Školiteľ bol prísny, boli pre neho dôležité i obsah i forma práce. Nakoniec v matematike sa treba vyjadrovať exaktne a jasne. Zároveň bol veľmi nápomocný, ináč povedané, prísny i k sebe, svoju úlohu bral vážne.

Nečudo, že som s obomi prácami bol ako oponent spokojný, najmä druhá bola špičková a mal som sám čo robiť, aby som chápal originálne uvažovanie diplomanta. Nemal problém upichnúť sa na ktorúsi škótsku univerzitu, kde pôsobí doteraz.

Medzitým som začal robiť v bankovníctve. Prvá práca, ktorú mi v tejto oblasti posunul kolega na posúdenie, bola dokonca dizertačná práca jedného z bývalých manažérov slovenských komerčných bánk. Ľudia, niečo v nej bolo dobré, ale koľko tam bolo i žvástov...

Toto predznamenalo kvalitu diplomových prác, ktoré som postupne dostával z vysokých ekonomických škôl. Keďže sa okrem iného intenzívne venujem problematike Nového Bazileja , ktorý je veľmi vďačnou akademickou témou, diplomovky o ňom sa len tak hrnú. Problematika je to náročná, asi sa nedá kompletne pochopiť bez aktívnej práce v danej oblasti. Napriek tomu diplomoví vedúci bez mihnutia oka túto tému zadávajú a ani sa nepokúsia svojich zverencov usmerniť k nejakej konkrétnej časti. Nechajú ich utápať sa vo všeobecnostiach. Aj vedúci práce, ktorá mi vyplnila dnešné popoludnie, pokojne nechal autora napísať nasledovné:

"Cieľom tejto diplomovej práce je podať komplexný pohľad do problematiky kapitálovej primeranosti."

Pokiaľ by sa to skutočne podarilo, osobne by som autora okamžite odporučil na titul kandidáta vied (keby som mohol), také je to náročné. Ťažko však možno za "komplexný pohľad" považovať kompilát niekoľkých materiálov (jedného z nich môjho vlastného, dokonca i formulácie zostali rovnaké) neprinášajúci nič nové, ktorého najťažším miestom je dosadenie do dlhého vzorca roztiahnuté na dve strany. Aby som však len nehromžil, niektoré pasáže boli skompilované dosť dobre a niektoré myšlienky sa zdajú byť neošúchané. Aspoň čosi.

Ale teraz príde pointa. Z diplomových prác na tému Nového Bazileja bola táto asi druhá najlepšia. Kedysi som jednu od zlosti skoro vyhodil z balkóna z 10. poschodia a každého diplomanta, ktorý za mnou príde s myšlienkou, že ako odborník by som mu mohol oponovať diplomovku, upozorňujem, že som prísny. (Samozrejme, keď niekto chce pomoc, snažím sa pomôcť, keď vidím snahu i z druhej strany.)

Som však zmätený z toho, keď mi z katedry vysokej školy pri dohováraní detailov oponentúry povedia, že tá a tá diplomovka je dobrá, že sa nemusím báť - a potom dostanem brak. Alebo som šokovaný, keď mierne podpriemerný kompilát sám autor "sebakriticky" považuje za hodný v najhoršom prípade dvojky, rozhodne nie na trojku. Téma bola ťažká - ale nie je vizitkou diplomového vedúceho, keď diplomanta nechá pracovať na veci, ktorú zjavne nezvládne?

Vidieť snahu, ale stačí snaha? To by vysokoškolský titul mali mať všetci snaživí ľudia. Rozhodne si myslím, že len snaha nestačí. Vedomosti (tie samozrejme nejaké sú). Schopnosť analýzy, syntézy, logického odvodzovania, dať kvalitným myšlienkam zodpovedajúcu formu.

No ale trestať kritikou diplomovej práce autora, keď ho v tom diplomový vedúci nechal topiť sa?

Sú moje predstavy o kvalitnej diplomovej práci také prehnané? Nečakám myšlienky hodné Nobelovej ceny, len trochu tvorivosti, vlastnej invencie, slušnej logickej štruktúry, realistických cieľov a aspoň trošinku zaujímavých výsledkov. Je to spôsobené rozdielmi medzi školami? Je to spôsobené úpadkom vysokého školstva od môjho odchodu do banky? Je to spôsobené mojimi nerealistickými predstavami? Čím to je spôsobené?

Samé otázniky, na ktoré nemám odpovede. A to musím v stredu odovzdať posudok. Čert mi to bol dlžen. Nabudúce už asi oponovanie diplomovej práce odmietnem...

(písané v noci na 8.5.2005)