Cvrček

Exofigúry sú pritom figúry, ktoré nenájdete v normálnom šachu. Vymysleli si ich šachoví skladatelia (prípadne ich prebrali z hier príbuzných šachu), aby mohli na šachovnici ukázať efekty, ktoré sa im nedarilo skonštruovať s normálnymi figúrami. Často bolo dôvodom aj také, že "skúsime, čo keby táto figúra chodila tak a tak, čo by to spravilo?"

Cvrčka vymyslel "kráľ exoproblémov" T.R.Dawson pod menom grasshopper v roku 1913. Jeho pôsobnosť je definovaná nasledovne:

Cvrček ťahá, berie a šachuje po líniách dámy (čiže zvislo, vodorovne alebo diagonálne) na polia tesne za najbližší kameň na tejto línii. (Tento kameň vlastne preskočí. Preskakovaný kameň môže byť akejkoľvek farby a ťahom cvrčka nie je nijako ovplyvnený.)

Najlepšie sa to vysvetlí na konkrétnom príklade. Na diagramoch sa cvrček podľa všeobecne akceptovanej konvencie značí ako dáma otočená o 180 stupňov, teda na diagrame č. 156 stojí jediný biely cvrček na f5. Ten v tejto pozícii môže skočiť na h3 preskočením čierneho pešiaka g4, na b5 ponad bieleho kráľa (týmto ťahom by zobral čierneho pb5) alebo na b1 ponad čierneho kráľa (tým by na b1 vzal čierneho strelca). Nemôže skákať ponad bieleho pf6, lebo biely strelec blokuje f7, čiže pole, kam by cvrček mal doskočiť. Legálne ťahy bieleho cvrčka sú schematicky znázornené na prvom malom diagrame.

Problém č. 156 je dvojťažka, ktorej prvým ťahom je 1.Sg6! Tým vznikne pozícia na druhom malom diagrame. Odchod bieleho strelca z f7 umožní bielemu cvrčkovi skočiť na f7, navyše cvrček môže skočiť aj na h7 ponad strelca.

Hrozí nejaký mat? Nie. Čierny kráľ má prístupné pole d3, navyše prvý ťah bieleho strelca uvoľnil kráľovi ešte pole b3. Biely teda vyčkáva na to, čo urobí čierny.

Najskôr možné ťahy kráľa. Po 1...Kb3 nasleduje najmenej zaujímavý mat 2.Jd4#, keďže v ňom sa cvrček nijako nevyužije. 1...Kd3 je iná káva. Po tomto ťahu má čierny kráľ až tri voľné polia (c2, e2, e4), napriek tomu dostane mat 2.Cc2#! Ťah cvrčka otvorí strelca a zároveň sám cvrček z c2 ponad pešiaka d2 pokryje e2. Elegantné!

Čierny môže ďalej hýbať pešiakmi. Po 1...b4 nasleduje ďalší mat cvrčkom 2.Cb5#, keď cvrček pokryje b3 práve ponad pešiaka, ktorý ťahal. Naopak 1...g2 otvorí tretí rad, ťakže 2.Ch3# kryje opäť b3, tentoraz ponad pc3.

Ostávajú dva ťahy stiesnenými figúrami z JZ rohu. 1...Vb2 umožní krytie b3 novým spôsobom 2.Cxb1#, nakoniec po 1...Jc4 nasleduje štvrté pokrytie b3 cvrčkom 2.Cf7# .

Podľa môjho názoru je táto úloha vynikajúcou demonštráciou pohyblivosti cvrčka. Štyrikrát otvára diagonálnu batériu na kráľa a pritom po rôznych líniách pokrýva pole b3.

Dá sa povedať, že na prázdnej šachovnici je cvrček veľmi slabá figúra, ale s pribúdajúcim počtom figúr sa jeho sila zvyšuje a často je schopný prekvapivých zásahov vďaka svojej schopnosti preskakovať.

Na rozlúsknutie som pripravil dve jednoduché úlohy, ktoré majú niečo spoločné. V probléme č. 157 sa nemôže hýbať biely Ca6. Keby mal kam odskočiť, veža by matovala čierneho kráľa. Úlohou bieleho je buď umožniť cvrčkovi odskok alebo prinútiť čierneho, aby cvrčkovi odskok umožnil. Keďže hromada čiernych kameňov môže ísť na šiesty rad, vyzerá to skôr na druhý prístup.

V trochu náročnejšej úlohe č. 158 je tiež nepohyblivý cvrček, tentoraz čierny. Skutočne, keby Cd4 niekam odskočil (napríklad zobral strelca na d6 ponad jazdca d5), tak by biely cvrček ohrozoval po dlhej diagonále čierneho kráľa ponad vežu. Vyzerá to v skutočnosti tak, že čierny cvrček je priviazaný. Keďže ani čierny kráľ sa nemôže hýbať, čierny je spatovaný.(Mimochodom, nepohybliví sú aj bieli cvrčkovia d1 a g7, pretože všetky polia, na ktoré by teoreticky mohli doskočiť, sú blokované inými bielymi kameňmi. Ale to nie je zásadný problém.)

Hlavnou úlohou bieleho je teda v tomto prípade rozpatovať čierneho tak, aby ho vzápätí mohol zmatovať. Cvrček z g7 ťahať nemôže, takže odviazanie čierneho cvrčka treba vykonať ináč. Ako? Typicky pre cvrčkové úlohy. Som si istý, že niekto na to príde.

Cvrčka dnes nepredstavujem náhodou. Motivácie tohto odvážneho kroku sú najmenej dve. Jednak sa chystám predstaviť nejaké úlohy z exooddelenia Albumu FIDE 1998-2000 - a cvrčkové úlohy sú často tým najstráviteľnejším a druhak som to naplánoval v článku o knihe Václava Kotěšovca, ktorý cvrčkov hojne využíval.

Keď cvrčka porovnáte povedzme s takým tátošom , ktorá z týchto dvoch exofigúr je stráviteľnejšia? Viete si ich pohyblivosť predstaviť? Má zmysel pokračovať v predstavovaní niektorých ďalších menej komplikovaných exoprvkov? Budem rád, keď sa k týmto otázkam vyjadríte.