Steven Gould: Jumper
Keď som vytasil túto knižku pred kolegom, jeho otázka znela: "To je tá kniha, podľa ktorej bol natočený ten film Jumper?" Moja odpoveď bola: "Neviem." Dnes je mi jasné, že kniha je jedna vec a film druhá. Je z toho vidieť, aké medzery mám vo filme, ako chaoticky si vyberám tituly na čítanie...
... ale v tomto konkrétnom prípade, ako ostatne v mnohých, nemusím vôbec ľutovať, že som film nevidel. Aj kolega vravel, že film bol bieda. Kniha zase až taká slabá nebola, i keď dejová línia bola dosť pritiahnutá za vlasy.
O čo ide? Nuž, hlavný hrdina sa dokáže teleportovať. Len myšlienkou. Na akékoľvek miesto, ktoré si vie dostatočne reálne predstaviť. To je ešte v pohode. Ale ako túto svoju schopnosť využije? Dosť chaoticky. Práve výber použití ma neuspokojil. Možno je to spôsobené tým, že osobne by som postupoval úplne ináč. Pravda, nikdy som nebol a nikdy nebudem v koži podobnej hlavnému hrdinovi - otec alkoholik, matka od nich utiekla, teenager. Mám už viac ako 36, otec nie je oné... takže moje pozadie je iné.
S touto veľkou výhradou možno povedať, že už som čítal aj horšie sci-fi.
3 na stupnici 1-5.
2003: Česká fantasy
Zbierky poviedok patria v priemere medzi moje najobľúbenejšie úlovky z knižnice. Na rozdiel od (dobrých) románov ma nemrzí, keď ich musím vrátiť, lebo poviedky si človek opakuje málokedy a to skoro ani tie najlepšie. Aj v slabšej poviedkovej knihe možno naďabiť na perlu a občasná bieda v dobrej knihe až tak nemrzí.
Úroveň sedem rokov starého výberu z českých fantasy poviedok kolísala. Na priblíženie, keď sa porovnám s recenziou na Scifiworlde , dosť sa s Houdkovým názorom zhodujem. Nečakal som, že ma zaujme poviedka skoro ako z Erbenovej Kytice (Malucha), naopak Neffova pseudo-rozprávka bola bieda. Posledná -najdlhšia - poviedka z časov Přemyslovcov bola veľmi dobrá. Nuž, vyzerá to tak, že dobrá fantasy skutočne potrebuje trochu viac priestoru, aby sa dokázala rozvinúť.
2 na stupnici 1-5.
Haruki Murakami: Kafka na pobřeží
Hon na ovcu rovnakého autora ma onehdy uspokojil a tento Kafka rozhodne nezaostal. I keď príbeh samotný nie je dramaticky komplikovaný (trochu toho ponevierania sa po Japonsku, nejaké tie mŕtvoly, prirodzené i umelé), je vystavaný tak, že ma nie a nie pustiť. Popri líniach rozprávaných od začiatku do konca sa nájde i mnoho pohľadov do minulosti, takže nepochopiteľané detaily súčasnosti môžu do seba zapadnúť ako skladačka.
Prehľad hlavných postáv:
Pán Hošino - berie veci tak, ako prídu, čo ho dovedie až k skvelej súloži so špičkovou prostitútkou, okrem iného.
Pán Nakata - síce nevie, prečo má hľadať to, čo hľadá, nevie dokonca, ani čo hľadá, ale vie, že keď to nájde, tak bude vedieť, že to našiel. Dáva prednosť údeným úhorom (mŕtvym) pred pijavicami (živými), debatu nadväzuje prevažne s mačkami, prípadne kocúrmi.
Pán Óšima - nemá oblečený dres, takže nie je jasné, za koho kope, ale na zranenie si dáva majzla, najmä v lese.
Slečna Saeki - okrem sprievodcovskej činnosti dáva mnoho mladším ročníkom, to jej však nebráni motivovať pyromanské predstavenie.
Sakura - nie je vôbec drevená, svoje telefónne číslo nerozdáva na počkanie a trochu tej krvi ju nerozhádže.
Plukovník Sanders - okrem KFC stíha i ďalšie podnikateľské aktivity a pozná mapu, predovšetkým pokiaľ ide o nejaké tie kamene.
Kafka Tamura - utečie, aby mohol otestovať double oidipovský príbeh, keď okrem matky prichádza do úvahy aj sestra. Je otázne, či má problém alebo či len tak vyzerá. Vie si za peniaze zohnať jedlo.
Chlapec, ktorému hovoria Vrana - dôverník, akého si možno len želať, prípadne radšej neželať.
Johnnie Walker - má rodinné problémy na sto percent. Možno to súvisí s množstvo mačacieho džúsu, ktorý má k dispozícii.
A o čom to to teda presne je? Najskôr o hľadaní samého seba. To je niečo, čím si musí prejsť hádam každý (teda s každý s fungujúcim vedomím). Filozofické otázky a ich riešenia nie sú nastolené až tak ostro ako povedzme u Pamuka, ale sú tam. Konflikty a ich rozuzlenia sú sčasti japonské, ale nie až také typické ako povedzme u Nothombovej a Murtagha . Murakami mi príde ako človek rozkročený medzi Japonskom a Európou s USA. Mimochodom, nečudoval by som sa, keby Murakami stihol dostať Nobelovu cenu.
1 na stupnici 1-5.
P.S. Jemine, neuveríte... dlho som rozmýšľal nad tým, čo napísať o Murakamiho knihe, lebo i keď sa mi veľmi páčila, nejako som ju nevedel uchopiť. Naveľa som sa rozhodol vziať to cez hlavné postavy. Pred chvíľou som sa pozrel do anglickej Wikipedie, že čo píšu tam . Nie je tam náhodou tiež najväčšia kapitola o postavách? Uhm...
