Písať o svojej práci

Keďže už mnoho rokov pracujem na bankovom dohľade, veľa zo zážitkov si musím nechať pre seba. Ale vždy sa nájde niečo zaujímavé, čo nie je tajné, najmä zážitky z verejných akcií. A potom samozrejme i všeobecne známe fakty, ktoré môžem prerozprávať s akým-takým nadhľadom.

Keď pominiem opisy nepracovných skúseností z dvoch pracovných ciest do zahraničia, prvým konkrétnym pokusom bol článok o novom Bazileji. Je to téma, ktorej sa v práci venujem už dlhú dobu. V diskusii sa objavili rôzne reakcie, i odborne ladená, ale mňa najviac popchla pripomienka týkajúca sa môjho blogovania ako takého. Mojou veľkou reakciou bola otázka v titulku článku či ako úradník smiem blogovať . Dopadlo to dobre, v diskusii mi ľudia dali zapravdu a dokonca mi prišlo niekoľko povzbudivých a súhlasných reakcií cez webový odkaz. Príklad: " 22:27 Dobrý večer, práve čítam Váš článok, zaujal ma. Aj môj manžel pracuje ako "úradník" v štátnej správe a veľakrát počujem poznámky iných, ...že za ich dane atď.... A tak som oslovila manžela, či si nechce prečítať dobrý článok a odpísať. Viete čo mi odpovedal? Nemám čas, povedz, že ešte pracujem. Aj dnes prišiel z práce 17.30. A o plate sa nevyjadrujem, veď to úradníci poznajú, sú hranice, ktoré nepustia. S pozdravom čitateľka z Trenčína. "

Nuž, je nás dosť, mnohí vravia, že až príliš...

Druhým ochutnaním zo sveta bankovníctva bol príspevok o rizikách do budúcnosti, ako ich vidia bankári. Obsahovo sa to samozrejme mojej práce dotýka a čiastočne to bolo i niečo reálne, čo sa v mojej práci vyskytlo. Na našom internom vzdelávaní som práve o uvedenej štúdii referoval a páčilo sa. Mimochodom, z mojich pracovných článkov bol práve tento dosiaľ najlepšie karmovo hodnotený, ale to len tak na okraj.

Hneď vzápätí, na základe diskusie, som cítil nutnosť vysvetliť , prečo to vlastne niektoré veci nemôžem napísať. Čitatelia vcelku pochopili.

Zatiaľ poslednou skúsenosťou je môj včerajší článok o konferencii , na ktorej som sa vyskytol. Pochopiteľne bola o novom Bazileji, o čom inom. Myslím si, že sa článok veľmi nevydaril, bol dosť suchý, ale aspoň záverečný odstavec bol trošinku vtipný. Spomínal som v ňom meno softwarovej firmy, pričom som robil, čo som mohol, aby som zároveň dal najavo, že s ňou nič nemám... napriek tomu sa objavil nejaký člen, čo ma obvinil z platenej reklamy, pritom bez mena tej firmy by sa stratila pointa... nemá cenu sa hádať.

Ale dnes večer som naopak našiel povzbudzujúcu správu medzi odkazmi od webových čitateľov. :-)

Keď by som to mal zhrnúť: nepíšem nijako oslňujúco a mnohí SME blogeri sú určite schopní o svojej práci písať zaujímavejšie, často i samo povolanie je zaujímavejšie, nie také suché ako moje... a ľudí i moje písačky prijali vcelku pozitívne. Určite prijmú i vaše.

(písané 28.4.2005)