Knihy: januárová jazda

Pravda, už v priebehu mesiaca som písal o ďalších knižkách: o Hvoreckého Eskorte (nuda), o Cardovom Mluvčím za mrtvé (dobrá sci-fi), o Leacockových Pochybných podnikoch a o Pennacových Lidožroutech z Obchoďáku (trochu psycho román).

Pritom som ešte pozabudol na špičkovú Jizvu od Chinu Miévilla prekonávajúcu dokonca aj Nádraží Perdido zasadené do toho istého univerza, ktoré som čítal pred rokom a ktoré ma poriadne nadchlo . Jizva, Jizva, áno, áno!

No ale poďme ku knižkám, ktoré ležia predo mnou.

Marek Vadas: Prečo sa smrtka smeje
Asi 40 fragmentov poviedok spojených väčšinou motívom smrti. Väčšina nedokončených, nejako začala a nejako skončila. Občas sa mi zdalo, že vidím nejaký súvis niekoľkých z nich, ale bol len hmlistý a nasledujúce fragmenty mi dojem dokonale zrušili. (Ako sa však ukazuje z recenzií, ktoré som našiel na internete, konkrétne tejto a tejto, kto štruktúru hľadá, ten ju nájde.) Ocenil som niekoľko fakt dobrých nápadov a v rámci čítania počas hromadnej dopravy sa mi fragmentácia aj vcelku hodila. Ale vcelku nič moc. Toto je tá Bagalova najlepšia slovenská literatúra, ktorú vydával? (Ani napr. v Knižnej revue Smrtku práve nepochválili .)

Denisa Fulmeková & Peter Macsovszky: Klebetromán
Kto by hľadal skutočne vyčerpávajúcu recenziu, nájde ju na www.umenie.net . Mne postačí popísať len stručne. V tomto príbehu-nepríbehu sú do jedného klbka prepletené písačské a ezoterické kruhy. Z písačských sa odhaľuje tá horšia stránka, ezoterické autori otvorene vykresľujú ako podvod, podvod a nič iné ako podvod. Vtipné je, že aj postavy, ktoré si uvedomujú, že je to celé podvod, sa občas zľaknú toho, čím ich ezoterici strašia. Prirátajte si diletanstvo "umelcov", honbu za chechtákmi, alkohol a sexuálnu neviazanosť a výsledkom je zmes, z ktorej je normálnemu človeku ťažko na žalúdku. Faktom je, že v niektorých postavičkách aj málo rozhľadený súčasník spozná predlohy z reálneho slovenského umeleckého sveta. Adolf Štuchner, Fraňo Kujsenko, Miki Hitner, Goran Gáži - ani sa nečudujem, že autorom podaktoré trafené husi posielali nepríjemné SMSky.

John Wyndham: Pavučina
John Wyndham sa u mňa nezmazateľne zapísal vynikajúcim katastrofickým sci-fi románom Den trifidů . Pavučina vyzerala byť oveľa tenšia a môžem konštatovať, že aj dej bol oveľa jednoduchší. Má však s Dňom trifidov veľa spoločného: ľudia (iné množstvo) čelia neznámej hrozbe. Mnohí zomierajú a niektorí možno prežijú. Trochu mi to pripomenulo aj film, ktorý som videl cez víkend, Lara Croft Tomb Raider: Kolíska života. Ten mal s Pavučinou spoločných osvietených divochov. Nuž, už z tohto postupného porovnávania vidno, že niečím super originálnym ma Pavučina neoslovila. Sčítaným scifistom neodporúčam.

Malcolm Gladwell: The Tipping Point
Písať o tejto knihe venovanej mechanizmu vzniku epidémií obšírnejšie by bolo nosením dreva do lesa. Na internete o nej bolo povedané snáď všetko: má oficiálnu stránku, českú recenziu, nespočet stránok sa venuje kategorizácii ľudí podstatných pre šírenie epidémie na connectorov, mavenov a salesmanov . Aj podľa mňa je to veľmi dobrá kniha zabŕdajúca ako do exaktných vied, tak do sociológie, psychológie a ekonómie, s presvedčivými závermi. Ja som maven, SME blog je môj connector - ešte potrebujem salesmana... :-)